Airglow nad Slovenskom

Jedným z mojich snov je vidieť a zachytiť na fotke polárnu žiaru. A raz si tento sen splním, spolu s výletom do polárnych krajín. Snáď o pár rokov. Že polárnu žiaru dostanem na fotku aj na Slovensku - v to som ani najmenej neveril. A to sa ani nestalo. Stalo sa však niečo iné.

Počas prvého víkendu nového roku 2016 sme podnikli výlet do hôr. Plán bol fotiť  západ a východ slnka, a v noci aj nejaké tie hviezdy. Počasie bolo krásne, s jedinou nepríjemnosťou  zima dosahovala až mrazivých -20°C, čo preverilo všetku moju fotomotiváciu. Z večerného a ranného fotenia nakoniec veľa nebolo. Viac ako klasickým horským kompozíciám som sa venoval foteniu fotiacich kamarátov. :)

V noci to bolo o inom. Komponovať po tme, na zľadovateľom svahu a v takejto zime nebolo vôbec jednoduché. Po pár presunoch som ale akú takú kompozíciu našiel a dal sa do fotenia. Mliečna dráha sa na oblohe plnej hviezd krásne ukazovala, rozosvietený stan zase vnášal do kompozície... zaujímavý prvok. Chcel som napísať že vnášal teplo, ale nie, teplo tam naozaj nebolo. Nikde. Každopádne, od fotiek som nečakal zázraky, ale bol som vďačný za takéto pekné podmienky. Prekvapenie sa konalo až doma v PC. 

Na fotografii sa objavili akoby jemné zelené hmloviny, ktoré tesne nad horizontom hrali svetelné divadlo. Netušil som, čo to je. Postproces tieto farebné plochy zvýraznil a na výslednej fotke sú už neprehliadnuteľné. Svetelné znečistenie to byť nemohlo, na to boli farby príliš zvláštne. Nadšený som hneď vyhľadal radu skúseného astrofografa Richarda Černohorského (jeho foto treba vidieť). Richard mi ozrejmil že na fotke som zachytil tzv. airglow. Pátral som ďalej a toto zhrnutie mi prišlo asi najzrozumiteľnejšie:

Najväčší príspevok k prirodzenému jasu oblohy pridáva airglow (sám môže prispieť až 65% k svetlému pozadiu). S prezývkou permanentná alebo prirodzená žiara, je airglow slabé matné svetlo objavujúce sa vo vrchných častiach atmosféry Zeme. Toto fotochemické osvetlenie je najjasnejšie v zóne širokej asi 16 kilometrov umiestnenej 80 až 100 km nad povrchom Zeme v horných častiach atmosféry a je občas zamieňané s polárnou aktivitou. Vizuálne je svetlo slabé a aby sa dalo všimnúť, vyžaduje bystrého pozorovateľa a oblohu bez svetelného znečistenia, navyše priezračnú. Vidieť ho spadá do špeciálnej kategórie vizuálneho vnímania. Je to niečo čo oko vníma a myseľ uznáva, ale napriek tomu ostáva stále nenápadné. Väčšine pozorovateľov sa airglow javí ako hmlistý pás vyblednutého zeleného svetla asi tak jasného ako najslabšie časti pyramídy zodiakálneho svetla. Aj keď môže dosiahnuť zenit, najintenzívnejší je vo výške 10 až 15 stupňov nad obzorom a smerom vyššie väčšinou slabne. Jeho intenzita sa spája so zmenami v slnečnej aktivite, zemepisnou šírkou pozorovateľa, atmosférickými prúdmi, obdobím a časom v noci.
— Michal Augustín - www.8mag.net

No a samotná fotografia? Nech sa páči. 

Použitá technika: Nikon D750+Sigma 24/,4, statív.
EXIF: 15s, F2.8, ISO 2500

Ak sa vám článok páči, zdieľajte ho ďalej do sveta. Budem rád aj za všetky vaše názory dole, v komentároch.